Prístupy k poradenstvu

Pozri tiež:Sprostredkovateľské zručnosti

Existuje niekoľko rôznych prístupov, ktoré používajú profesionálni poradcovia. Možno sú to tri hlavné prístupy, ktoré sú psychodynamický, humanistický a behaviorálny. Každá z nich má inú teóriu a myšlienky, z ktorých vychádza, a terapeuti a poradcovia, ktorí používajú každú z nich, budú k problémom a problémom pristupovať rôznymi spôsobmi.

Každý z týchto troch hlavných prístupov podporuje množstvo individuálnych terapií. Niektoré terapie môžu tiež využívať nápady z viac ako jedného prístupu. Niektorí profesionálni poradcovia používajú iba jeden prístup, iní sú však flexibilnejší a môžu používať techniky z viacerých metód.

Môže byť malá znalosť nebezpečná vec?


Netrénovaní ľudia môžu mať a rozvíjať niektoré zručnosti, ktoré sú pre poradcu žiaduce. Ak sa však od vás vyžaduje, aby ste vo svojom pracovnom alebo osobnom živote poskytovali poradenstvo, mali by ste absolvovať uznávaný odborný poradenský kurz. Cez trochu vedomostí je možné urobiť viac škody ako úžitku.

Tiež by vás mohla zaujať naša úvodná stránka -Čo je poradenstvo?

Psychodynamický prístup k poradenstvu

Psychodynamické poradenstvo sa vyvinulo z práce Sigmunda Freuda (1856-1939). Počas svojej kariéry lekára narazil Freud na mnohých pacientov, ktorí trpeli zdravotnými stavmi, ktoré zjavne nemali „fyzickú príčinu“.

To ho viedlo k domnienke, že pôvod takýchto chorôb spočíval v nevedomej mysli pacienta.

Freud preto začal vyšetrovať nevedomú myseľ, aby svojim pacientom porozumel a pomohol im zotaviť sa. Mnoho z Freudových originálnych nápadov sa časom upravilo, vyvinulo, nerešpektovalo alebo dokonca zdiskreditovalo. Používajú sa preto v mnohých rôznych myšlienkových a praktických smeroch. Psychodynamické poradenstvo je založené na Freudovej myšlienke, žeskutočné poznanie ľudí a ich problémov je možné vďaka pochopeniu troch konkrétnych oblastí ľudskej mysle.

Ide o tieto oblasti:

  • Vedomý- veci, ktoré si uvedomujeme, vrátane pocitov alebo emócií, ako napríklad hnev, smútok, smútok, rozkoš, prekvapenie a šťastie.

  • Podvedomie- to sú veci, ktoré sú pod našim vedomým vedomím, ale sú pomerne ľahko dostupné. Môžu zahŕňať napríklad udalosti, na ktoré sme zabudli, ale ľahko si spomenieme, keď im bude položená príslušná otázka.

  • V bezvedomí- toto je oblasť mysle, kde boli spomienky potlačené a je obvykle veľmi ťažké k nim získať prístup. Takéto spomienky môžu zahŕňať mimoriadne traumatické udalosti, ktoré boli blokované, a ktoré si vyžadujú zotavenie, vyžadujúce vysoko kvalifikovaného lekára.

Freudovým hlavným záujmom a cieľom bolo priniesť veci z nevedomia do vedomia.Táto prax je známa ako psychoanalýza. Psychoanalýza sa používa na povzbudenie klienta, aby vyšetril detstvo alebo ranú pamäťovú traumu a získal tak hlbšie pochopenie udalostí. To zase môže pomôcť klientovi uvoľniť negatíva spojené s týmito skoršími udalosťami. Psychoanalýza je založená na predpoklade, že psychologicky môžeme napredovať iba vtedy, keď si uvedomíme predchádzajúce dilemy, ktoré boli potlačené do nášho nevedomia kvôli bolestivým asociáciám.

Freud tvrdil, že osobnosť sa skladá z troch súvisiacich prvkov:

  • Idje súčasťou našej osobnosti zaoberajúcej sa uspokojovaním základných inštinktívnych potrieb jedla, pohodlia a potešenia. Je preto prítomný od (alebo prípadne pred) narodením.

  • Egoje definované ako „realistické vedomie seba“. Je to logická stránka a stránka zdravého rozumu pre našu osobnosť. Freud veril, že Ego sa vyvíja, keď si dieťa uvedomí, že je samostatnou bytosťou od svojich rodičov.

  • Superegosa vyvíja neskôr v živote dieťaťa, približne od jeho troch rokov. Superego obmedzuje a ovláda základné inštinkty Id, ktoré môžu byť spoločensky neprijateľné. Pôsobí preto ako naše svedomie.

Freud veril, že každý prežíva napätie a konflikt medzi tromi prvkami ich osobnosti. Napríklad túžba po rozkoši (z Id) je obmedzovaná morálnym zmyslom pre to, čo je správne a čo zlé (zo Superega). Ego vyrovnáva napätie medzi Id, ktorá chce byť spokojná, a Superegom, ktoré je príliš prísne.

Hlavným cieľom psychodynamického poradenstva je preto pomôcť ľuďom vyvážiť tri prvky ich osobnosti tak, aby ani Id, ani Superego neboli dominantné.

Jeho základom je skúmanie a porozumenie minulých skúseností s cieľom identifikovať potlačené problémy, ktoré ovplyvňujú súčasné správanie. Psychodynamické poradenstvo je preto dlhý a trvalý proces a využíva sa hlavne vtedy, keď ľudia trpia vážnymi problémami, ktoré sa nevyriešia inými metódami.


Humanistický prístup k poradenstvu

Humanistické poradenstvo uznáva jedinečnosť každého jednotlivca.

Predpokladá, že každý má vrodenú schopnosť emocionálne a psychologicky rásť smerom k cieľom sebarealizácie a osobného naplnenia.

Humanistickí poradcovia pracujú s vierou, že problémy nespôsobujú samotné životné udalosti, ale to, ako ich prežívame. Naše skúsenosti zase ovplyvnia a budú ovplyvnené tým, čo k sebe cítime, ovplyvňujúc sebaúctu a sebadôveru. Humanistický prístup k poradenstvu preto povzbudzuje klienta, aby sa naučil chápať, ako môžu negatívne reakcie na životné udalosti viesť k psychickému nepohodliu. Cieľom tohto prístupu je sebaprijatie negatívnych aj pozitívnych stránok našich postáv a osobností.

Humanistickí poradcovia sa preto zameriavajú na pomoc klientom pri skúmaní ich vlastných myšlienok a pocitov a pri vypracovávaní ich vlastných riešení ich problémov.

Je to veľmi podobné prístupu použitému pri koučovaní, až na to, že kouči sa viac zameriavajú na prítomnosť a menej na minulosť. Cieľom koučovania je v zásade riešiť problém „ako“ a poradenstvo sa zameriava na „prečo“.

Viac informácií o rozdieloch medzi koučovaním a poradenstvom sa nachádza na našej stránkeČo je koučing?

Americký psychológ Carl Rogers (1902-1987) vyvinul jednu z najbežnejšie používaných humanistických terapií, poradenstvo zamerané na klienta. To povzbudzuje klienta, aby sa sústredil na to, ako sa cíti v súčasnej chvíli, to je tiež podstatavšímavosť.

Poradenstvo zamerané na klienta

Ústrednou témou poradenstva zameraného na klienta je viera, že každý máme vlastné zdroje, ktoré nám umožňujú zvládnuť všetko, čo život prinesie.

Terapia zameraná na klienta sa zameriava na presvedčenie, že klient - a nie poradca - je odborníkom na svoje vlastné myšlienky, pocity, skúsenosti a problémy. Klient je preto osobou, ktorá je najschopnejšia pri hľadaní vhodných riešení. Poradca nenavrhuje nijaký postup, nedáva odporúčania, kladie sondážne otázky alebo sa snaží interpretovať čokoľvek, čo klient povie. Zodpovednosť za riešenie problémov spočíva výlučne na klientovi. Keď poradca odpovie, jeho cieľom je premýšľať a objasniť, čo hovoril klient.

Cieľom vyškoleného poradcu zameraného na klienta je preukázať empatiu, vrúcnosť a pravosť, o ktorej sa domnievajú, že klientovi umožní sebapochopenie a psychický rast.

  • Empatiazahŕňa schopnosť porozumieť problémom klienta z ich stranyvlastný referenčný rámec. Poradca by mal byť schopný presne reflektovať toto porozumenie späť na klienta. Tiež by vás mohli zaujímať naše stránky:Čo je to empatia?aDruhy empatie.

  • Teploje ukázať klientovi, že si ho váži, bez ohľadu na čokoľvek, čo sa stane počas poradenstva. Poradca musí byťnesúdiaci, akceptovanie všetkého, čo klient povie alebo urobí, bez zavádzania hodnotení.

  • Pravosť(niekedy nazývanékongruencia) odkazuje na schopnosť poradcu byť otvorený a čestný a nekonať nadradeným spôsobom alebo sa schovávať za „profesionálnu“ fasádu. Naša stránka by vás mohla zaujať naPravdivosť.


Behaviorálny prístup k poradenstvu

Behaviorálny prístup k poradenstvu sa zameriava na predpoklad, že správanie jednotlivca určuje prostredie.

To, ako jednotlivec reaguje na danú situáciu, je výsledkom učenia sa v minulosti a zvyčajne správania, ktoré bolo v minulosti posilnené. Predpokladajme napríklad, že dieťa zobralo pavúka a odnieslo ho svojej matke. Keby sa zľakla pavúkov, mohla by kričať. Dieťa by sa potom dozvedelo, že pavúky sú desivé. Nabudúce bude dieťa namiesto toho, aby pavúka chytilo, pravdepodobne kričať a utekať k svojej matke, ktorá môže povedať „ooh, neznášam pavúky, sú také strašidelné“, čo posilňuje správanie dieťaťa. Vďaka tomu sa u dieťaťa môže vyvinúť strach z pavúkov a utiecť kričať (reagovať) pri pohľade na pavúka (stimul).

Behaviorálne terapie sa vyvinuli z psychologického výskumu a teórií učenia týkajúcich sa pozorovateľného správania, t. J. Správania, ktoré je možné objektívne sledovať a merať.

Behaviouristi veria, že toto správanie je „naučené“, a preto sa ho možno odnaučiť.

Terapia správania sa zameriava na individuálne správanie a jej cieľom je pomôcť ľuďom upraviť nežiaduce správanie. Nežiaduce správanie sa definuje ako nežiaduca reakcia na niečo alebo niekoho v prostredí. Pomocou tohto prístupu by poradca identifikoval nežiaduce správanie s klientom a spoločne by pracovali na zmene alebo prispôsobení správania.

Medzi problémy, ktoré dobre reagujú na tento typ terapie, patria fóbie, záchvaty úzkosti a poruchy stravovania.

Klientov možno naučia zručnosti, ktoré im pomôžu efektívnejšie riadiť ich životy. Môžu sa napríklad naučiť, ako relaxovať v situáciách, ktoré vyvolávajú úzkostnú reakciu. Ďalšia metóda spočíva v osvojení si žiaduceho správania sledovaním a kopírovaním ostatných. Behaviorálny prístup sa vo všeobecnosti zaoberá skôr výsledkom ako procesom zmeny.


Využívanie rôznych prístupov k poradenstvu

Každý z týchto troch širokých prístupov k poradenstvu podporuje množstvo individuálnych terapeutických prístupov.

Medzi humanistické terapie patrí napríklad gestaltoterapia,transakčná analýzaa transpersonálna terapia, ako aj terapia zameraná na klienta.

Niektorí poradcovia a terapie však môžu čerpať z viac ako jedného z týchto troch prístupov.Napríklad,neurolingvistické programovanie (NLP)je kombináciou kognitívneho behaviorálneho a humanistického myslenia. Kombinuje myšlienku, že vaše správanie je ovplyvnené vašimi minulými skúsenosťami, s vierou, že svoje správanie môžete zmeniť zmenou emočnej reakcie na udalosti pomocou rozumu. Je to jasne zakorenené v koncepcii, že každý z nás má kapacitu na riešenie svojich problémov.

Terapie ako arteterapia, rodinná terapia a kreatívna terapia môžu čerpať z nápadov z ktoréhokoľvek alebo všetkých týchto prístupov, v závislosti od preferencií poradcu a klienta.

Inými slovami, pokiaľ ide o poradenstvo, neexistuje „jedna veľkosť pre všetkých“.


Pokračuj k:
Čo je poradenstvo?|Stať sa poradcom
Sprostredkovateľské zručnosti|Čo je to úzkosť?