Radikálny umelec sa prekvapivo otočil smerom k láske

Marlene Dumas vo svojom ateliéri v Amsterdame. Najnovšie dielo umelca, Mýty a smrteľníci, je k videniu v David Zwirner v New Yorku do 30. júna.

AMSTERDAM – Obraz od Marlene Dumas s jej tehotnou dcérou Helenou – má široké a plné brucho, ruky zdvihnuté po lakte, rozkročené nohy – stál pred dvoma týždňami v ateliéri juhoafrickej umelkyne takmer 10 stôp vysoký.

Bola to noc predtým, ako bolo niekoľko desiatok nových obrazov pani Dumasovej odoslaných do New Yorku na jej prvú samostatnú výstavu po ôsmich rokoch a umelkyňa pila biele víno a stále uvažovala, ktoré diela nakoniec skončia na výstave.

Obrázok

Kredit...Deň brady / David Zwirner, New York

Niekoľko ďalších monumentálnych aktov, mužských aj ženských, bolo opreté o steny v dvoch svetlom naplnených štúdiových priestoroch, ktoré predstavovali to, čo nazýva podivné, zmiešané postavy, nie celkom ľudské. Medzi nimi boli roztrúsené menšie olejomaľby telesných úlomkov: ústa rozmazané rúžom, jediný prsník a niekoľko zobrazení dvoch tvárí spojených do bozku.

Pani Dumasová (64) prechádzala priestorom, jeho podlaha bola posiata napoly vyžmýkanými tubami s farbami a stoly boli pokryté knihami o histórii umenia, pohľadnicami múzeí a okopírovanými obrázkami. Sú to v istom zmysle individuálne diela, povedala o obrazoch, no všetky majú niečo spoločné s príťažlivosťou, zmyselnosťou a túžbami.

Toto je najnovšia práca pani Dumasovej, Mýty a smrteľníci, ktorá sa práve otvorila v galérii Davida Zwirnera na West 20th Street na Manhattane a je k videniu do 30. júna. Polovica zo 61 diel bola namaľovaná za posledné tri mesiace, povedala, zatiaľ čo ostatné boli z rokov 2016 a 2017. Začínajú sériou atramentové ilustrácie, ktoré pani Dumasová vytvorila ako sprievod k naratívnej Shakespearovej básni Venuša a Adonis, ktorá ju inšpirovala k skúmaniu otázok erotiky, ale aj moci a násilia. Priviedli ju k skúmaniu podobných tém v sérii obrazov.

Obrázok

Kredit...David Zwirner, New York

Obrázok

Kredit...David Zwirner, New York

Pani Dumasová je známa pre politicky podfarbené sociálne umenie, často založené na snímkach z polaroidu, znepokojujúcich obrázkoch vystrihnutých z novín alebo filmových záberoch získaných z pornografie. V tejto tvorbe nabrala radikálne nový smer: maľovanie na výrazne väčšie plátna; použitie živšej, chromatickej palety; a vstúpiť do mytologického terénu.

Tieto diela sú skutočne o ľudskom stave, o ľuďoch v ich najzákladnejšom stave: sú nahí, sú tehotní, vydávajú sa, bozkávajú sa, milujú, sú erotické, pán Zwirner povedal o týždeň neskôr, keď boli diela v New Yorku demontované. Možno pre mňa najviac šokujúcou realitou okolo tohto nového súboru prác je to, že sú extrémne politické tým, že nie sú otvorene politické. Aby to bolo o nás, o láske, túžbe a erotizme – témach, ktoré nám možno pomôžu dostať sa z politickej šlamastiky, do ktorej sme sa dostali – považujem za mimoriadne silné.

Obrázok

Kredit...David Zwirner, New York

Prehliadka Zwirner je prvou veľkou samostatnou prezentáciou pani Dumasovej od jej kriticky uznávanej retrospektívy 2014-15 The Image as Burden, ktorá bola predstavená v Stedelijk Museum Amsterdam, Tate Modern v Londýne a Beyeler Foundation v Bazileji vo Švajčiarsku. Povedala, že trvalo mesiace, kým sa zbavili psychologických a emocionálnych dozvukov spoločného kurátorstva retrospektívy, ktorá sa otvorila tesne po dovŕšení 60 rokov a zahŕňala umelecké diela z polovice 70. rokov.

Najhoršie sú retrospektívy; oni naozaj zabíjajú, povedala. Si celý čas zaneprázdnený tým, čo máš mať hotový. Stanete sa klišé o sebe, pretože musíte povedať, kto ste celý čas, dodala. Ako umelec ste vždy tým, kým ste, kým nevytvoríte nové dielo – a potom ste niekto iný.

Obrázok

Kredit...Tom Jamieson pre The New York Times

Pre retrospektívu dúfala, že vytvorí nové umelecké diela, ale zistila, že je to úplne nemožné. Potom však marocko-holandský spisovateľ Hafid Bouazza požiadal pani Dumasovú, aby prispela ilustráciami pre knihu holandských prekladov Venuše a Adonisa, jedného z prvých Shakespearových diel. Rozpráva tragický, niekedy vtipný, často erotický príbeh o pokusoch Venuše zviesť Adonisa, pekného mladého smrteľníka. Namiesto toho sa rozhodne loviť a je zabitý.

Pani Dumasová pristúpila k projektu čítaním Shakespeara v anglickom origináli av holandskom preklade (jej rodný jazyk je afrikánčina), ako aj Ovidiovu verziu z Premeny. Skúmala aj historické zobrazenia Venuše a Adonisa od staroveku až po súčasnosť.

Obrázok

Kredit...Tom Jamieson pre The New York Times ORG XMIT: NPX

Bolo ťažké rozhodnúť sa, ako na to, pretože ste museli premýšľať: ‚aký typ postavy, aký typ ženy si vyberiem pre túto Venušu?‘ povedala. Na starých obrazoch bola väčšinou namaľovaná ako tieto blond, zmyselné ženy a Shakespeare písal o akomsi stredomorskom type.

Výsledné obrázky sú vymývané čiernym atramentom na rôznych typoch papiera zredukované na podstatné prvky formy. Na jednom obrázku je Venuša zmyselná s dlhými, možno blond vlasmi. V inom by to mohla byť Afričanka s tmavými kučeravými vlasmi. V ďalšom sa objavuje ako upír s vyhĺbenými očami, inšpirovaná kresbou Edvarda Muncha.

Pani Dumasová cítila, že knižné ilustrácie Venuše a Adonisa by mohli byť vstupným bodom do novej série obrazov, hoci si bola spočiatku neistá. Potom moja dcéra povedala: ‚Vždy zo mňa robíš svoje najlepšie obrazy.‘ Povedal som: ‚Nebudem ťa maľovať, bojím sa a tehotná pani sa na túto výstavu nehodí.‘

Pani Dumas maľovala svoju dcéru mnohokrát – obzvlášť slávnym obrazom je jej strašidelnosť Maliar (1994) v zbierke Múzea moderného umenia, zobrazujúci Helenu, ktorá vyzerala zlovestne, keď mala asi 4 roky, s malými rukami namočenými v čiernej a červenej farbe.

Dnes 29-ročná Helena je jednou z mála modeliek, ktoré si pani Dumasová dovolila v štúdiu. Skutočne ma nezaujímajú skutoční ľudia, povedala. Znie to zvláštne, ja viem, ale je to preto, že potom si nemôžem robiť so svojou postavou, čo chcem. Ide skôr o stavy a emócie.

Napriek tomu začala vytvárať portrét Heleny zozadu, stojacej vzpriamene v silnom, sebavedomom postoji, ktorý nazvala Amazonka.

Obrázok

Kredit...David Zwirner, New York

Neskôr pani Dumasová našla obraz Inanny – bohyne lásky, plodnosti a vojny zo sumerskej mytológie, ktorá bola spojená s planétou Venuša – zobrazenú s krídlami a vtáčími pazúrmi na nohách. Toto bol východiskový bod pre ďalší monumentálny akt, ale keďže Helena bola teraz tehotná a mala na mysli umelca, začala pani Dumasová do obrazu zapracovávať podobizeň svojej dcéry.

Pani Dumasová si odpila vína a premýšľala: Môj čas vypršal a ešte som nenamaľoval Venušu. No, naozaj mám, ale je tehotná a vyzerá ako moja dcéra.

Dva kvázi portréty Heleny, Amazonka a Narodenie, sa objavujú v tej istej miestnosti výstavy Zwirner.

Je to všetko veľmi vhodné, keďže prvé vnúča pani Dumasovej, Eden, sa narodilo 28. apríla, v deň otvorenia výstavy. Našťastie pani Dumasová odletela do New Yorku, aby výstavu nainštalovala, a vrátila sa do Amsterdamu včas, aby tam mohla byť s Helenou pri pôrode.

Obrázok

Kredit...David Zwirner, New York